Dňa 24. októbra 2024 sa v rámci projektu – Hidden Visegrad Heritage: Artists’ Studios Online, ktorý organizovala poľská Nadácia Arton v spolupráci s Fakultou umení TUKE a ďalšími partnermi z krajín V4, uskutočnila medzinárodná online konferencia zameraná na tému starostlivosti o súkromné umelecké archívy a dedičstvo tvorcov.

Konferencie sa zúčastnili spíkri ako Luiza Nader, Róna Kopeczky, Kata Balázs, Jana Písaříková a ďalšie teoretičky a teoretici z krajín V4. Slovenskú sekciu reprezentovali odborníci v koordinácii Fakulty umení TUKE: doc. Mgr. art. Ing. Richard Kitta, ArtD., Mgr. Gabriela Garlatyová, PhD., Dr. Katarína Bajcurová, PhD., Mgr. art. Tomáš Marušiak, ktorí aktívne vystúpili so svojimi príspevkami, nadväzujúc na výskumné aktivity projektu. Projekt bol zameraný na dokumentáciu a digitálne spracovanie diel významných stredoeurópskych umelcov.

Konferenčný blok otvorila Gabriela Garlatyová príspevkom „Catalogue raisonné of Mária Bartuszová (1936–1996): An outline of the current state of research and analysis of sources in relation to the work of Mária Bartuszová“. Venovala sa v ňom nielen biografii a tvorbe tejto výnimočnej slovenskej sochárky, ale aj procesu vzniku jej umeleckého archívu a zostaveniu komplexného katalógu diel s názvom “Maria Bartuszová Catalogue Raisonné”. Následne vystúpila Katarína Bajcurová s témou „Rudolf Sikora: Between ecology, cosmology, and social activism“. Priblížila vývoj tvorby jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej neoavantgardy, poukázala na jeho environmentálne a spoločenské postoje a analyzovala kontext vzniku jeho diel.

Na dielo Sikoru nadviazal Tomáš Marušiak s príspevkom „Artistic-research strategies of Rudolf Sikora: A perspective on artistic-research strategies as transpositions of scientific thinking into the sphere of art“. Vo svojej prezentácii sa sústredil na filozofické a výskumné východiská Sikoru, ako aj na perspektívy využitia umelej inteligencie pri ďalšom bádaní o jeho diele. Záverečný príspevok konferencie predniesol Richard Kitta pod názvom „Archives of M.A.: Non-definitive research of the artist’s memory“. Predstavil život a dielo intermediálneho umelca Milana Adamčiaka a štruktúru jeho rozsiahleho archívu. Pozornosť venoval aj štvordielnej monografii „Quadrology of Archives“ (ed. Michal Murin, Dive Buki), ako aj albumu „Adamčiak Začni!“, ktorý dokumentuje autorove literárne a hudobné koncepty určené pre jeho poslednú výstavu.

Záznam z konferencie: 
https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=950919210397383&id=100064379391746&_rdr