Habemus Opus
Projekt Habemus Opus sa venoval problematike kreativity umelca a jeho limitom v silnejúcom konkurenčnom prostredí digitálnych technológií a umelej inteligencie. Cieľom projektu bola aplikácia metodiky alebo algoritmov využívaných v súčasnosti pri trénovaní umelej inteligencie na človeka za účelom posilnenia jeho kreatívnych schopností. Umelá inteligencia vie dnes namaľovať obraz, niekto ju to naučil. Vo svete umenia to znamená, že umelec má reálnu konkurenciu, ktorá sa bude vyvíjať. Projekt si kládol otázku, či môže byť kopírovanie stratégií vývoja umelej inteligencie a ich prenesenie na umelca prínosným riešením v konfrontácii s technologickou presilou. Výsledkom experimentu je dielo vygenerované skupinou tvorcov, ktoré možno považovať za simulovanú formu umelej inteligencie, za využitia kognitívnej metódy. Výsledné dielo/idea malo primárne procesuálnu a experimentálnu formu. V skupine, v niekoľkých kolách, dochádzalo k vzájomnej synergii tvorcov a selekcii ideí do finálnej podoby. Skupina komunikovala digitálne. Výber členov skupiny bol organizovaný formou open call výzvy alebo priameho oslovenia čo najširšieho spektra zástupcov umeleckých, humanitných a technických odborov. Do procesu boli externe zapojení teoretici umenia, ktorých úlohou bolo podrobiť experiment odbornej kritike. Výsledok experimentu spolu s teoretickou reflexiou bol predstavený verejnosti na záverečnej konferencii. Závery z experimentu a konferencie sú publikované v tlačenom zborníku.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
